Rezervovať

Tokajský domček

Tokajská vinohradnícka oblasť

Tokajská vinohradnícka oblasť

Tokaj znamená po stáročia značku vysokej kvality. Toto územie si obľúbili už staroveký Rimania, ktorí do tejto časti Zemplína priniesli lásku k vinnej réve a vínu. 

V tradícii pestovania viniča pokračovali v tejto oblasti aj starí Slováci. Práve v tomto období (4. až 6. storočie n.l.) sa formovali niektoré staré odrody viniča. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej vinohradníckej oblasti. 

Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovenského slova „stokaj“, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy. V posledných rokoch láka náš kraj čoraz viac domácich aj zahraničných turistov. 

Je to aj preto, lebo vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.

Slovenská tokajská vinohradnícka oblasť je síce najmenšia, no s istotou najhodnotnejšia vinohradnícka oblasť našej vlasti. Spolu s maďarskou časťou tvorí jednotnú Tokajskú vinohradnícku oblasť.

Je to historické územie, ktorého 5/6 pripadá Maďarskej republike a 1/6 Slovenskej republike. Našu časť Tokajskej oblasti určil zákon č. 323/1996 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve. Tento zákon určil aj tzv. vinohradnícke hony, ktoré sa môžu využívať len na pestovanie vinnej révy. Slovenskú tokajskú vinohradnícku oblasť tvoria obce: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Bara, Černochov a Čerhov. 

Celková plocha slovenskej časti je 908,377 hektárov. Do tokajských vinohradníckych honov patria južné, juhovýchodné a juhozápadné svahy s vinicami. Vďaka tejto zemepisnej orientácii svahov je vinič po celý deň vystavený pôsobeniu slnečného žiarenia, ktoré dokáže zo živín zeme, vody a vzduchu vyprodukovať v bobuliach hrozna dostatočné množstvo prírodného cukru a aromatických látok. 

Pôda v tejto časti južného Slovenska je kamenistá a sopečného pôvodu. Jej typickým znakom je, že aj po chladnej noci ostáva ráno teplá.